Obdobie konca 4. a začiatku 5. storočia je časom veľkým zmien v Cirkvi. Konštantínovský mier spôsobil v mnohých prípadoch povrchné pokresťančovanie rímskej ríše. V reakcii na to musela Cirkev spresňovať a prehlbovať viaceré aspekty viery a mravov. Predkladaná monografia sa sústreďuje na postavu sv. Augustína a na to, akým spôsobom ovplyvnil spresnenie chápania sviatosti krstu. Téma je študovaná v jeho sermones, ktoré nám ponúkajú pastorálnu a spirituálnu dimenziu jeho teológie. Sermones sú študované synchrónnym spôsobom a v konkrétnych prípadoch dopĺňané a vysvetľované prostredníctvom Augustínových systematických diel. Tri základné kontextuálne zbierky textov tvoria štruktúru práce: katechumenátny corpus, antidonatistický a antipelagiánsky corpus. Monografia je založená na celostnom a kontinuálnom čítaní pôvodných textov, čo umožňuje zdôraznenie konkrétnych tém, ktoré sú analyzované.