DEJINY TRNAVY - ZVÄZOK PRVÝ

Vývoj mesta od prvých poznatkov o jeho osídlení až do polovice minulého storočia

Prvá dve kapitoly Privilégium mesta (Michal Kušík) a Symboly mesta (Jozef Šimončič) sú tematickým i ideovým vstupom do celej knihy. Vyzdvihujú postavenie mesta z hľadiska spoločenského uznania vtedajšou štruktúrou moci, čo zvýrazňuje i jedinečná symbolika mesta. Tretia kapitola Prírodné podmienky Trnavy (Ján Drdul) mapuje územie z hľadiska geologických, hydrologických, prírodných (rastlinstvo a živočíšstvo) či klimatických podmienok, v ktorých sa odvíjajú dejiny najstaršieho slobodného kráľovského mesta na Slovensku. Tie v chronologickom slede prinášajú ďalšie kapitoly knihy. Začínajú pohľadom archeológa (Jozef Urminský), ktorý na základe faktov, nálezov a výskumov analyzuje a posudzuje okolie Trnavy od praveku, cez najstaršie stopy civilizácie v údolí Trnávky až po obdobie stredoveku. Obohatením týchto poznatkov smerujúcich k prvým obdobiam osídlenia územia je kapitola venujúca sa nálezom mincí (Ján Hunka), ktorá dotvára obraz o čulom živote mesta.
Na tieto výskumy nadväzujú v ďalšej časti knihy štyri kapitoly precíznym pohľadom na spoločenský a kultúrny vývoj mesta od stredoveku až po spomínaný rok 1945 (Juraj Roháč, Štefan Kazimír, Marta Dobrotková, Peter Sokolovič ).

Historický význam mesta a jeho vývoj v dejinách sa premietol do architektúry mesta. Jeho vývoju i koncepcii sú venované ucelené kapitoly Topografia starého mesta (Mária Štibrányiová), no predovšetkým Urbanistický a architektonický vývoj mesta (Jaroslava Žuffová a Ivan Staník). Autori v nej mapujú vývoj od urbanistických začiatkov, cez gotiku, renesanciu, baroko, klasicizmus až po architektúru druhej polovice dvadsiateho storočia, a to pri sakrálnych i mestských obytných stavbách. Stavebnú a architektonickú časť uzatvára kapitola Mestské opevnenie (Ivan Staník).

Záver plnofarebnej knihy s množstvom dobových obrazových dokumentov tvoria tri kapitoly z kultúrneho diania v meste Literárne dejiny Trnavy (Eva Fordinálová), Hudobný život v Trnave (Edita Bugalová) a Divadlo v Trnave (Ladislav Čavojský). Po dvadsiatich dvoch rokoch tak vychádza prvá časť Dejín Trnavy, ktorá je obohatená o nové objavy a poznania, je oslobodená od ideovej cenzúry či autocenzúry a zároveň otvára priestor pre lepšie porozumenie kontinuity miesta, ktoré Belo IV. nazval miestom vhodným pre život. História, čo potvrdzuje i nová kniha dejín mesta, to potvrdila v dobrých i v zlých časoch.