GEMER-MALOHONT 1- Július Bolfík

Gemer-Malohont patrí medzi najrázovitejšie oblasti Slovenska. Skladá sa z dvoch pôvodne osobitných historicko-správnych celkov. Kráľovské hradské španstvo (komitát) Gemer sa vytvorilo v povodí Slanej a dolnej Rimavy najneskôr začiatkom 12. storočia. Pomenovanie dostalo od svojho strediskového hradu. V 13. storočí začala na jeho území pôsobiť samosprávna šľachtická stolica. Priestor na hornej Rimave a pri riečke Suchej sa od 14. storočia nazýval Malohont. Už dávno predtým bol súčasťou Hontianskeho hradského španstva, neskôr Hontianskej stolice. Táto jeho politickosprávna príslušnosť sa s výnimkou niekoľkých krátkych období udržala až do roku 1802, keď bol zákonne pripojený ku Gemeru. Gemer-Malohont sa rozprestiera v južnej časti Stredoslovenského kraja v Slovenskom rudohorí, Rimavskej kotline, Cerovej vrchovine, ako aj v Rožňavskej kotline a v Slovenskom krase, ktoré patria do Východoslovenského kraja. Jeho územie charakterizuje prevažne hornatý reliéf, a tak je len prirodzené, že priťahuje množstvo turistov, ale aj vedeckých pracovníkov. Kolektív autorov, popredných znalcov prírodných vied, predkladá našej verejnosti 1. zväzok rovnomennej monografie s podtitulom Príroda. Ďalšie zväzky - 2. Ľud a kultúra - 3. História a hospodárstvo vyjdú vo Vydavateľstve Osveta v nasledujúcich rokoch. Kniha o prírode Gemera-Malohontu je napísaná populárno-vedeckým štýlom, prístupným širokým vrstvám čitateľov. Po brilantnom príhovore a vstupnom úvode nasledujú časti: Geológia, Nerastné suroviny, Reliéf, Klíma, Vodstvo, Pôdy, Rastlinstvo, Živočíšstvo, Ochrana prírody a životného prostredia. Na základe pôvodných výskumov i doteraz uverejnených poznatkov sa dozvedáme, že tento zemepisný priestor dostal základný tvar koncom druhohôr. Je to teda relatívne mladé územie, ktoré vzniklo v tom istom období ako Alpy.