Svätý MARTIN - Wilhelm Hunermann

Vynikajúci a známy románopisec Wilhelm Hünermann opisuje život svätého Martina z Tours, jednu z najpôsobivejších postáv kristianizácie Európy. Vidíme syna pohanského tribúna hnať sa po panónskych stepiach, stretáme ho ako dôstojníka v légii sabarských kopijníkov, sme svedkami zaodenia žobráka polovicou plášťa. Spoznáme ho aj ako pustovníka, otca rehoľníkov a biskupa, apoštola Galie. Úryvok Martin nezostal dlho sám v lesnej pustovni. Keď jedného dňa zbieral na brehu rieky Clain bylinky, vystúpil z krovia mladý muž a povedal mu:„Smiem ti pomôcť, otče? “„Prečo nie?“ usmial sa pustovník. „Ale najprv mi povedz, čo ťa priviedlo sem do samoty?“„Volám sa Félix, som synom obchodníka so súknom z Pictavia a prichádzam k tebe, lebo nesmierne túžim spolu s tebou v tichu lesov slúžiť Bohu.“Martin si pozorne obzeral mladého muža, ktorý mohol mať asi sedemnásť rokov. Jeho odev prezrádzal syna majetných rodičov, mal chlapčensky jemnú tvár a jeho jasný, nebojácny pohľad svedčil o bdelom duchu a nedotknutom čistom srdci. „Vieš ty, čo chceš?“ opýtal sa Martin. „Môj život je drsný, lôžko tvrdé, strava málo súca pre rozmaznaného chlapca z mesta. Ak hľadáš pohodlný život, milučkú idylu pod strechou z lístia, tak sa obráť a zabudni, že si ma stretol.“ „Hľadám život v rozjímaní a prísnom pokání,“ s veľkou vážnosťou odpovedal mládenec. „To sa ľahko povie, ale ťažko urobí, syn môj,“ povzdychol si rehoľník. „Obávam sa, že sa čoskoro budeš chcieť vrátiť do otcovského domu, k bohatému stolu, mäkkej posteli a mestským radovánkam.“„ To všetko som opustil s ľahkým srdcom. Nelákajú ma svetské radosti, sú ako vypáchnuté víno bez chuti, čo robí ťažkú hlavu a pusté srdce. Ja hľadám Boží pokoj a taký život, v ktorom moja duša nájde pokoj. Zhon sveta ma mätie a robí chorým.“ Martin zamyslene skúmal mládenca, ktorý naňho zdvihol pohľad plný svätej túžby. Bolo mu, akoby sa pred ním vynárala jeho vlastná mladosť. Keď mal toľko rokov ako Félix, slúžil vo vojenskej škole v Miláne a aj jeho duša vo všetkom tom hlučnom zhone túžila po Božom tichu.