UMUČENIE PÁNA JEŽIŠA vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emerichovej

Svätá Panna rozviazala tŕňovú korunu, veľmi opatrne mu ju zložila z hlavy a položila ju ku klincom.
Svätá Panna umyla Pánovu hlavu a krvavú tvár. Mokrou špongiou mu stierala z vlasov zaschnutú krv. Starostlivo čistila ranu za ranou. S množstvom rán rástol jej súcit a neha, lebo si uvedomovala, akým utrpením prešiel jej Syn.
Postupne umyla všetky rany. Teraz mohla do najmenších detailov vidieť utrpenie svojho Syna. Všetky hrudné kosti i kosti končatín boli vykĺbené a tým aj neohybné. Na pleci mal hroznú ranu, ktorú mu spôsobil kríž, a celá horná časť tela bola pokrytá modrinami a ranami po korbáčoch.
Na ľavej strane hrudníka mal malú ranku, ktorou prešiel hrot Kassiovej kopije. Na pravej strane bola široká rana na mieste, kde kopija prebodla srdce.
Mária Magdaléna kľačiačky pomáhala svätej Matke. Sústredila sa najmä na Pánove nohy, ktoré naposledy umývala svojimi slzami, utierala ich vlasmi a tisla si k nim svoju bledú tvár, lebo z úcty sa nechcela dotknúť Ježišovej tváre.
Zbožné ženy kľačali vedľa nej a striedavo jej podávali nádobku, z ktorej vyberala vzácnu masť a ňou natierala Synove rany.
Keď svätá Panna ponatierala všetky rany, zavinula svätú Ježišovu hlavu do plátna, ale tvár ešte nezakryla. Zatlačila Ježišove pootvorené oči a chvíľu na nich podržala ruku. Potom mu zavrela aj ústa, pobozkala ho, objala a svoju tvár privinula k Synovej tvári. Ján k nej pristúpil a poprosil ju, aby sa rozlúčila s telom svojho Syna, lebo sa blíži sobota a Ježiša treba pochovať. Poslúchla ho, poslednýkrát objala sväté telo a s novou bolesťou v srdci im ho odovzdala.