Adam Krupík: Stredoveké výsady mesta Trnava, Vyd. Anima 2018, 175 s.

Miroslava Kuracinová Valová

Stredoveké výsady mesta Trnava

Pri príležitosti 780. výročia udelenia mestských práv Trnave vyšla vo vydavateľstve Anima zaujímavá knižka historika Adama Krupíka, absolventa Katedry histórie Trnavskej univerzity v Trnave. Obsahuje však nielen všetky stredoveké výsady, ktoré formovali prosperitu nášho mesta.

Adam Krupík sa vo svojej diplomovej práci, ktorá vyšla v knižnej podobe, venuje otázke, čo to vlastne privilégiá sú a ako jednotlivé privilégiá ovplyvňovali život v Trnave, a tým aj jej celkový hospodársky rast. Hlavným prameňom jeho bádania sú listiny, ktorými boli Trnave ako kráľovskému mestu privilégiá udeľované, ale venuje sa aj sekundárnym prameňom, veľkému množstvu odborných prác, v ktorých už bol vykonaný čiastkový výskum trnavských mestských privilégií. Práca analyzuje jednotlivé listiny s ohľadom na zákony, ktoré boli typické pre kráľovské mestá, a tým sleduje celú ich históriu a vývoj. Trnavu ako stredoveké mesto sleduje od predprivilegiálneho obdobia, to znamená od čias pred rokom 1238. Vracia sa k stále neuspokojivo zodpovedanej otázke o vzniku Trnavy, sleduje jej pohraničnú polohu v rámci česko-uhorských vzťahov a jej rozvoj, keď bola vénnym majetkom Konštancie, dcéry Bela III. Už v tých časoch, na prelome 12. a 13. storočia sa tu začalo budovať drevozemné opevnenie, ktoré neskôr Trnavu predurčilo stať sa jedným z najdôležitejších miest v Uhorsku. Autor v práci používa priamu, analytickú, lingvistickú, ale aj komparatívnu metódu rôznych prameňov, keď napr. porovnáva trnavské privilégiá s výsadami iných kráľovských miest.

Udelenie privilégií Belom IV. vlastne len potvrdilo už predchádzajúci význam Trnavy a jej obyvateľov pre rast krajiny. Primárne sa týkali obyvateľstva, postupne sa presunuli na celé sídlo. Za to sa mestá na kráľovskom majetku stali oporou panovníka, okrem výsad však mali voči nemu aj povinnosti. Takže rozvoj miest znamenal zároveň úžitok pre panovnícky rod. Ako píše Adam Krupík: „výsady sa však ďalej vyvíjali, mestská komunita získavala ďalšie privilégiá najrôznejšieho druhu. Postupne sa z týchto privilégií vytvoril komplexný systém výsad. (...) Táto kniha je jednou z prvých, ktorá skúma mestské výsady v celej ich komplexnosti, jednotlivé udelenia výsad dáva do súvislosti s historickým vývojom a ponúka tak vedecký príspevok nielen k dejinám miest a regionálnej historiografii, ale má ambície prispieť aj k poznaniu národných dejín.“ Autor skúma privilégiá primárne do roku 1526, keď sa po Bitke pri Moháči u nás oficiálne končí stredovek, niekedy však ide ešte ďalej, hlavne aby osvetlil ďalšie historické súvislosti v sledovaných prípadoch, napr. keď hovorí o osude mestského kapitána Pavla Holého a jeho majetku, ktorý testamentárne daroval Trnave, ale mesto sa oň muselo súdiť, pokiaľ Bratislavská kapitula nerozhodla podľa platných zákonov v prospech mesta.

Zákony vôbec mali v stredoveku iný charakter, ako ich poznáme dnes. Obyvatelia slobodných kráľovských miest sa pridŕžali iných zákonných noriem ako obyvatelia poddanských miest, študenti mali iné zákony ako klerici, šľachticov mohol súdiť len kráľ. Rovnosť pred svetským zákonom, akú poznáme dnes (aj keď niekedy len teoreticky), neexistovala. Žiť v slobodnom kráľovskom meste ako mešťan bolo veľkou výhodou, a hoci by sa zdalo, že tie mestá museli byť priam preplnené vo svojich hradobných múroch, opak je pravdou. Obyvatelia boli pre mesto pomerne vzácna „komodita“. Jednak nebolo vždy ľahké stať sa mešťanom, lebo táto príslušnosť sa v rámci miest len dedila, alebo sa len slobodní obyvatelia mohli slobodne sťahovať. V obdobiach, keď to bolo umožnené aj pre iné vrstvy kvôli celkovému vyľudneniu mesta (po bojoch a pohromách), tomu zasa bránili zemepáni, od ktorých chcela odísť táto pracovná sila. Aj o tomto sa dočítate v knižke o stredovekých výsadách Trnavy, veď aj slobodné sťahovanie bolo jednou z výsad, ktorú nebolo vždy jednoduché uplatniť.

Okrem toho sleduje Adam Krupík v samostatných kapitolách a podkapitolách majetkovo-feudálne výsady, samosprávne výsady mesta (súdne výsady a výsady týkajúce sa najvyšších správnych orgánov mesta), výsady týkajúce sa platby desiatkov aj výsady týkajúce sa údržby mestského opevnenia. Starostlivosť oň bola pre komunitu tunajších mešťanov finančne veľmi nákladnou položkou, preto mali na jeho oprave povinnosť podieľať sa aj obyvatelia okolitých žúp, čo bolo, samozrejme, legislatívne podchytené v privilegiálnych listinách. Pre bežný život v meste však boli dôležité najmä hospodárske výsady, ktoré možno rozdeliť na trhové, ťažobné, mýtne, vinohradnícke a výsady týkajúce sa varenia piva. Každá z nich má však svoj vlastný dosah a vlastnú históriu od svojho vzniku, keď o nej panovník vydal mandát či keď ju neskôr ten istý či iný panovník potvrdil v tzv. konfirmácii. Text zároveň „dopĺňa niekoľko príloh, z ktorých najdôležitejšie sú tabuľky prehľadne zobrazujúce jednotlivé kategórie výsad. Ďalšie tabuľky zobrazujú chronologický prehľad listín udeľujúcich výsady spolu s datovacími formulkami. Súčasťou príloh je aj mapa územia, na ktorom mali Trnavčania právo ťažiť drevo, vápenec a kameň“. Zaujímavosťou sú aj tzv. petenti, teda žiadatelia o privilégium z radov mešťanov (najčastejšie richtár a členovia rady starších), ktorí sú uvedení pri každej žiadosti v texte i tabuľkách, pokiaľ boli uvedení vo vydanej privilegiálnej listine.

Čitateľ tak drží v rukách komplexné dielo, ktoré mu odpovie na otázky, čo boli výsady slobodného kráľovského mesta a ako ovplyvňovali život v ňom. Práca sleduje odbornú tému, ale je napísaná prístupným jazykom a ako sonda do dejín stredovekého mesta prispieva aj k poznaniu každodennosti stredovekého človeka. Veď tak ako dnes, aj v minulosti ovplyvňovali dobré zákony kvalitu života a priamo či nepriamo pomáhali osobnému i majetkovému rozvoju každého jednotlivca v meste. A duchovná i materiálna prosperita jednotlivca je na prospech celej komunite, v ktorej žije. I dnešná Trnava je dôkazom toho, že výsady boli pre naše mesto a jeho budúcnosť dôležitejšie, ako sa možno svojim užívateľom na prvý pohľad zdali.

Uverejnené v mesačníku Novinky z radnice (Mesto Trnava) 11/2018